Starfighter - lietajúca rakva

Autor: Martin Špaček | 13.11.2015 o 15:31 | (upravené 27.4.2017 o 13:07) Karma článku: 11,12 | Prečítané:  12913x

Takúto prezývku dostala v polovici 60-tych rokov od pilotov nemeckých vzdušných síl supermoderná bojová stíhačka americkej konštrukcie Lockheed F-104 Starfighter.

Tento týždeň odpremiérovala nemecká televízna stanica RTL zaujímavý film nakrútený na základe skutočných udalostí s názvom „Starfighter – chceli pokoriť nebo“. Film je zároveň pripomenutím si 50.výročia série záhadných smrteľných nehôd pilotov západonemeckých vzdušných síl na nadzvukových stíhačkách tohto typu a rekonštrukciou boja vdov pilotov, ktoré hľadali v komplikovaných časoch studenej vojny spravodlivosť a pravdu. Keďže v čase MIG-ov a SU-chojov nebola v socialistickom bloku verejnosť takmer nijakým spôsobom o vojenských leteckých nehodách a stratách na strane vtedajšieho protivníka informovaná, pozrel som sa veci trošku na korienok, pretože rozsah tragédie bol a stále je mimoriadny aj na dnešné pomery.

V čistých číslach je štatistika hrozivá. Zahynulo 116 pilotov a 292 z celkového počtu 916 strojov vyrobených pre potreby Bundeswehru sa zrútilo k zemi. História tohto supermoderného stroja siaha do roku 1956, keď novovznikajúca západonemecká Luftwaffe hľadala moderný stroj, ktorý by spĺňal všetky technické i vojenské nároky nastávajúceho desaťročia. Požiadavky boli dvojnásobná nadzvuková rýchlosť, schopnosť niesť konvenčné aj jadrové zbrane a schopnosť prevádzky v premenlivých pre Nemecko charakteristických  poveternostných podmienkach. V roku 1958 sa ministerstvo obrany rozhodlo pre zavedenie stroja, ako hlavnej zbrane, do nemeckých vzdušných síl a námorného letectva a uzavrelo za nie úplne transparentných podmienok zmluvu s americkým výrobcom Lockheed, ktorý lietadla začal dodávať.

Už 29.marca 1961 sa stala prvá nehoda stíhačky. Obaja piloti, žiak aj inštruktor, sa katapultovali a vyviazli bez zranení. Prvá smrteľná nehoda na tomto stroji nad územím Nemeckej spolkovej republiky sa stala o niekoľko mesiacov neskôr, 11.júna 1962. Na druhý deň priniesla nemecká tlač krátky článok s titulkou „Stíhačka vybuchla vo vzduchu“ a s opisom udalostí a miesta nehody, pri ktorej zahynul 28-ročný pilot vo výcviku, ktorý s leteckým inštruktorom na druhom lietadle letel na cvičný let. Stíhačka sa zrútila asi 15 minút po štarte. Oficiálna príčina ostala do dnes neznáma. Jedna z verzií tvrdila, že zatiaľ čo inštruktor zvádol so svojim strojom prelet ponad nízke pohorie Wesergebirge, žiakovi sa manéver nepodaril a za nejasných okolností skončil smrteľnou katastrofou. Špekulovalo sa, že žiak urobil so svojim strojom inštruktorom neautorizovaný akrobatický prvok a zachytil sa o vrchol pohoria. Aj tu však zaúradovala cenzúra najvyšších úradov. V čase studenej vojny nebolo žiadúce sa v tlači o podobných udalostiach rozširovať. V archívoch sa preto dodnes nenašla žiadna fotografia zničeného stroja, miesta nešťastia, vlastne nič. Len pár štatistických údajov, pár článkov a úvah v novinách. Dnes takmer nemysliteľné.

V roku 1965 sa zrútilo v NSR ďalších dovedna 26 Starfighterov typu F-104G, pri ktorých prišlo o život 15 pilotov. V priemere každé dva týždne vážna nehoda. Odvtedy nesie toto nadzvukové lietadlo svoju neslávnu prezývku „lietajúca rakva“ (alebo tiež „Witwenmacher“ – výrobca vdov – prekl.aut.). O rok neskôr musel už minister obrany Franz Josef Strauss riešiť vážny problém, pretože sa verejnosť začala pod vplyvom udalostí zaujímať o kauzu nákupu stíhačiek a o detaily zmluvy týkajúcej sa dodávky amerických lietadiel do výzbroje západonemeckej armády. Predmetom záujmu bol aj fakt, že aj napriek odporúčaniu expertov z oblasti letectva a techniky, štát nepristúpil na kúpu technicky vyspelejšej stíhačky francúzskej výroby Mirage, konštruovanej a testovanej na európske podmienky. Vyšetrovacia komisia nezistila zo strany ministerstva žiadne pochybenia, nepriame dôkazy o úplatkárstve boli odmietnuté a celá vec bola nakoniec odložená. Ale toto samozrejme nemohli byť dôvody početných nehôd bojového stroja. Poruchy a nedostatky vo všetkých systémoch lietadla, predovšetkým s elektronikou, motorom a s tým spojenou hydraulikou spôsobovali početné problémy. Okrem toho, len niekoľko rokov po vojne, nebol Bundeswehr v Nemecku práve najatraktívnejším zamestnávateľom a v službe chýbalo viac ako 10 tisíc odborne vyškolených mechanikov. Aj napriek mnohým prísnym predpisom a nariadeniam velenia Luftwaffe ohľadne údržby lietadiel a zariadení, dochádzalo naďalej k závažným chybám mechanikov. K problému neprispela ani skutočnosť, že rôzne vývojové rady lietadla sa zásadne technicky odlišovali inštalovanou elektronikou, softwérom alebo výbavou. Okrem toho niektoré stroje stáli celý rok na odstavných plochách pod holým nebom. Lietadlám dlhodobo vystaveným vetru, chladu, dažďu, snehu či naopak horúčavám zlyhávala najmä elektronika. Z úsporných dôvodov sa pristúpilo k nákupu náhradných dielcov u európskych dodávateľov, ktoré neboli totožné s originálnymi americkými. Medzitým ministerstvo obrany rozhodlo lietadlá dodatočne dovybaviť novými zbrojnými a technickými zariadeniami (napr. autopilot, infračervený zameriavač, počítačový systém najnovšej generácie, mnohoúčelový radar a pod.). Piloti tak museli okrem iného študovať tisíce strán návodov, príručiek a inštrukcií. Technici, ako sa vtedy tvrdilo, bojovali s predpismi pre údržbu lietadla, ktoré vážili viac ako tristo kilogramov.

V roku 1989 sa zrútil posledny Starfighter. Na svoj úplne záverečný let sa americký stroj v službách Západného Nemecka vydal zo vzletovej plochy letiska Manching 22.mája 1991 so špeciálnou modro-bielou kamuflážou.

Nemecká televízna spoločnosť RTL chcela film pôvodne zaradiť do vysielania na smutné výročie série smrteľných nehôd z roku 1965 v júni 2015. Na základe tragických udalostí súvisiacich s leteckým nešťastím dopravného lietadla spoločnosti German Wings v lete tohto roku vo Francúzsku, sa televízia rozhodla termín premiéry filmu presunúť na november. Film samotný rozpráva, na pozadí spomínaných historických udalostí, skutočný príbeh Bettiny Schäfferovej, ktorá prišla pri leteckej nehode o manžela - vojenského pilota. Divákovi približuje jej boj pri hľadaní pravdy ohľadne okolností tragickej smrti partnera. Jej snaha, spolu s ďalšími vdovami, vyústi do žaloby americkej spoločnosti Lockheed na americkej pôde, pretože v Nemecku sú vystavené masívnemu šikanovaniu a terorizovaniu úradmi a vojenskou rozviedkou, a konfronotované pesimistickou náladou v spoločnosti.

(zdroj: www.flugzeugforum.de; www.heimatverein-rede.de;www.rtl.de;www.wikipedia.com)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kríze pokračujeme

Trauma Dankovi ale prospeje, viac bude počítať vlastné limity a „žetóny“, ktorými disponuje.


Už ste čítali?