reklama

Slzy necpalských kaštieľov

Už ani sám dobre neviem, prečo ma zaujalo ošarpané zborenisko, hŕba sotva pokope držiaceho kamenia, ktoré som na pol oka zahliadol z uháňajúceho auta na okraji turčianskej obce Necpaly.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Nevysvetliteľná energia, zvláštna sila z týchto ruín, ma však pritiahli späť. Že môj objav bude jeden z najpozorohudnejších, ale zároveň najsmutnejších, ktorý som za ostatné obdobie po svojich mini turistických potulkách Slovenskom zažil, som netušil vôbec. Že bude ale prekvapenie a rozčarovanie trojnásobné a také isté budú aj moje neskoršie rozpaky, to bola neplánovaná nadstavba. Totižto štyrmi renesančnými kaštieľmi sa na Slovensku nepýši len tak hociktorá dedina! A často ani mesto nie. Žiaľ, nutno mi jedným dychom povedať, že čo inde je azda pýchou, tu v srdci Turca nemá ďaleko k veľkej hanbe. Tri zo štyroch kedysi honosných šľachtických sídiel v pamiatkami naozaj štedro obdarenej obci na západnom úpätí Veľkej Fatry neďaleko Martina, o ktorej sú písomné zmienky už z 13.storočia a v dejinách patrila v regióne medzi najrozvinutejšie a najbohatšie vôbec, sú dnes na spadnutie. Ponížené a potupené. Nezastaviteľným časom, politickými systémami, chýbajúcimi financiami. Nemohúcnosťou jedných aj nezáujmom druhých.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ruina prvá: Renesančný kaštieľ

Ide zrejme o najstarší kaštieľ v Necpaloch patriaci pôvodne šľachtickej rodine Justhovcov, ktorí sa stali miestnymi zemepánmi na prelome 15. a 16.storočia a patrili medzi najvýznamnejšie rody Turčianskej župy. Charakteristické sú jeho dve bašty na jeho južnom priečelí. Vchod je situovaný zboku z východnej strany a nad portálom je chronostikon s nápisom Erexit Ope Dei Chara Poserit A.I.D.N. AD 1673 Iuly 10. Zrejme ide o dátum dokončenia stavby kaštieľa v roku 1673. Monogram A.I.D.N. je s najväčšou pravdepodobnosťou skratkou A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal). Nad vchodom sa nachádza arkier s renesančnou štítkovou atikou. V 19.storočí, po bankrote Justhovcov, prešiel kaštieľ do rúk rodiny Franklinovcov, ďalšieho významného rodu sídliaceho v Necpaloch. Kaštieľ je v súčasnosti už desiatky rokov neobývaný a pustne. Po roku 1989 bol vrátený pôvodným majiteľom. Posledná stavebná úprava, rekonštrukcia strechy, bola realizovaná pred dvadsiatimi rokmi a zrejme len vďaka nej kaštieľ ešte ako tak stojí. Použiteľné vnútorné drevené stavebné súčasti stavby, ako napríklad zárubne dverí, podlahy a obklady, boli za dlhé roky rozkradnuté a zrejme použité ako palivo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Minulosť renesančného sídla
Minulosť renesančného sídla (zdroj: internet)
Minulosť - dobová fotografia zo začiatku 20.storočia
Minulosť - dobová fotografia zo začiatku 20.storočia (zdroj: internet)
Súčasnosť - ten istý pohľad po viac ako 100 rokoch
Súčasnosť - ten istý pohľad po viac ako 100 rokoch (zdroj: Martin Špaček)
Súčasnosť...
Súčasnosť... (zdroj: Martin Špaček)
Bezohľadnosť režimov minulých aj súčasných
Bezohľadnosť režimov minulých aj súčasných (zdroj: Martin Špaček)
Neutešené okolie kaštieľa
Neutešené okolie kaštieľa (zdroj: Martin Špaček)
Príroda aj človek sa prevŕtali kaštieľom krížom-krážom
Príroda aj človek sa prevŕtali kaštieľom krížom-krážom (zdroj: Martin Špaček)
Z hlavnej cesty som zazrel "mesačnú krajinu" - kaštieľ v pozadí
Z hlavnej cesty som zazrel "mesačnú krajinu" - kaštieľ v pozadí (zdroj: Martin Špaček)
Vstupné jednotné - grátis - ale odvahu som nanašiel
Vstupné jednotné - grátis - ale odvahu som nanašiel (zdroj: Martin Špaček)

Ruina druhá: Modrý kaštieľ

Ďalším kaštieľom, ktorý kraľuje námestiu obce Necpaly, je Modrý kaštieľ. Hlavnej fasáde orientovanej do priestoru námestia dominuje balkón s dverami lemovanými štukovým festónom a perlovcom. Kaštieľ patril pôvodne rodine Justhovcov, ale niektoré ich majetky v 19.storočí získala a zveľadila rodina Franklinovcov odvodzujúca svoje priezvisko od slávneho amerického štátnika. Kaštieľ s pôdorysom v tvare L bol postavený v 17.storočí. Svoj dnešný názov dostal podľa svetlomodrej barokovo-klasicistickej fasády, ktorú dostala pri úpravách v 2.polovici 18.storočia. V roku 1948 bol kaštieľ zoštátnený a neskôr bol upravený pre potreby detského domova. V súčasnosti je táto národná kultúrna pamiatka vo vlastníctve štátu opustená a v havarijnom stave.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Z diaľky kaštieľ ešte pomerne dobre skrýva svoje tajomstvá
Z diaľky kaštieľ ešte pomerne dobre skrýva svoje tajomstvá (zdroj: Martin Špaček)
Modrá fasáda dala kaštieľu neskôr meno, o pár rokov ho možno bude treba premenovať...
Modrá fasáda dala kaštieľu neskôr meno, o pár rokov ho možno bude treba premenovať... (zdroj: Martin Špaček)
Možno tu niekde poletujú duše jeho slávnych majiteľov...
Možno tu niekde poletujú duše jeho slávnych majiteľov... (zdroj: Martin Špaček)
Aj okno kaštieľa si symbolicky o tom myslí svoje...
Aj okno kaštieľa si symbolicky o tom myslí svoje... (zdroj: Martin Špaček)
Súčasnosť...
Súčasnosť... (zdroj: Martin Špaček)
Vstup na vlastné nebezpečenstvo
Vstup na vlastné nebezpečenstvo (zdroj: Martin Špaček)
Mreže určite strašili deti vtedy aj dnes
Mreže určite strašili deti vtedy aj dnes (zdroj: Martin Špaček)

Ruina tretia: Franklinovský kaštieľ

Tento kaštieľ sa nachádza na hornom konci obce, necelých 5 minút chôdzou od centra dediny. Historické prieskumy z posledných rokov ukazujú, že by mohlo ísť o najstarší kaštieľ v Necpaloch, tento fakt ale nebol oficiálne potvrdený. Kedysi kaštieľ obývala rodina Justhovcov a po nej Franklinovcov, ktorých ostatky sú pochované na malom cintoríne na kopci za kaštieľom. V jednom z hrobov sú spoločne pochovaní otec Dionýz Justh so svojim synom, prvým z rodu Franklinovcov, Benjaminom, neskorším dedičom majetku. Dionýz Justh mal ako vojenský pridelenec v Paríži nemanželského syna s vnučkou diplomata USA Benjamina Franklina. Syna so sebou priviedol do Necpál, ale rodina Justhovcov ho nikdy za svojho neprijala. Kaštieľ je v historických prameňoch spomínaný okolo roku 1695. Jeho jadrom je gotická kúria, jediná zachovaná v oblasti Turca. V 18.storočí bol kaštieľ slohovo a dispozične upravený a rozšírený. K menším úpravám došlo aj v priebehu 19. a 20.storočia. Dnešný kaštieľ je dvojpodlažná budova nepravidelného pôdorysu, fasády sú hladké a členené jednoduchými oknami. Kaštieľ bol obývaný asi do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia, potom bol opustený a začal chátrať. V súčasnosti je vo vlastníctve Matice Slovenskej, objekt nie je prístupny verejnosti, nevyužíva sa aj napriek investície do opravy strechy, ktorá ho chráni pred konečnou devastáciou (podobne ako u susedného renesančného kaštieľa). No zub času je neúprosný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Dobová fotografia Franklinovského kaštieľa zo začiatku 20.storočia
Dobová fotografia Franklinovského kaštieľa zo začiatku 20.storočia (zdroj: internet)
Havarijný stav v 21.storočí
Havarijný stav v 21.storočí (zdroj: Martin Špaček)
Realita...
Realita... (zdroj: Martin Špaček)
Vchod do opusteného objektu
Vchod do opusteného objektu (zdroj: Martin Špaček)
Na kopci za kaštieľom sú pochovaní Franklinovci
Na kopci za kaštieľom sú pochovaní Franklinovci (zdroj: Martin Špaček)
Jediní obyvatelia kaštieľa dnes - včely
Jediní obyvatelia kaštieľa dnes - včely (zdroj: Martin Špaček)
Dom hrôzy...
Dom hrôzy... (zdroj: Martin Špaček)
Kontúry bývalého chodníka vedúceho k zámku
Kontúry bývalého chodníka vedúceho k zámku (zdroj: Martin Špaček)

Ruina zachránená: Justhovský kaštieľ

Kaštieľ s charakteristickým vysunutým rizalitom na čelnej fasáde je jediným zo štyroch necpalských kaštieľov, ktorý nie je v ruinách. Tvoria ho celkovo tri objekty. Je to samotný kaštieľ, priľahlý park a fontána v areáli parku. Tento tzv. dolný kaštieľ je pomerne čerstvo zrekonštruovaný. Dátum jeho vzniku nie je presne známy, ale predpokladá sa, že bol postavený koncom 17.storočia a v druhej polovici 18.storočia bol prestavaný do dnešnej barokovo - klasicistickej podoby. Začiatkom 20.storočia kaštieľ kúpila barónka Helena Révay a rodine Révayovcov patril až do roku 1948. Po prevzatí moci komunistami bol kaštieľ znárodnený a majitelia ho museli opustiť. Kaštieľ bol následne využívaný ako budova poľnohospodárskeho učilišťa. V súčasnosti je kaštieľ v súkromných rukách a nie je prístupný verejnosti.

Justhovský kaštieľ v pôvodnej podobe - fotografia z 30.rokov 20.storočia
Justhovský kaštieľ v pôvodnej podobe - fotografia z 30.rokov 20.storočia (zdroj: internet)
Kaštieľ v čase predaja dnešným majiteľom
Kaštieľ v čase predaja dnešným majiteľom (zdroj: internet)
V súkromných rukách dnes
V súkromných rukách dnes (zdroj: Martin Špaček)
"Pevnosť Apačov" v Necpaloch - smrteľníkovi vstup zakázaný
"Pevnosť Apačov" v Necpaloch - smrteľníkovi vstup zakázaný (zdroj: Martin Špaček)
Lepšie takto, ako o pamiatku defintívne prísť
Lepšie takto, ako o pamiatku defintívne prísť (zdroj: Martin Špaček)

Je nad slnko jasnejšie, že obec sama sa nebude vedieť s týmto ťažkým dedičstvom vysporiadať. Štát sa nestará o ľudí, veľmi pochybujem, že sa bude, alebo aspoň začne, o svoj majetok. A tým zároveň aj o svoju históriu. Jedným z riešení je predaj pamiatok do rúk súkromníkovi, ktorého koncept bude po "a" buď bližší ľuďom (ako napríklad hrad s kaštieľom s podobným osudom v Liptovskom Hrádku, o ktorom som nedávno na potulkách Liptovom nadšený písal svoj blog http://martinspacek1.blog.sme.sk/c/385976/ked-sa-dobra-polievka-navari-z-takmer-nicoho.html), alebo po "b" tým horným vybraným desaťtisícom, ako sa stalo v tomto prípade.

A na záver krátky citát z webu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky:

"Pamiatky chránime najmä kvôli hodnotám, ktoré sú nositeľom cenného autentického odkazu minulosti. Pamiatky sú súčasťou našej kultúrnej a národnej identity, predstavujú priamy odkaz našich predkov a predchodcov. Zachovanie a prezentovanie všetkých týchto hodnôt, ktorých nositeľmi pamiatky sú, je jedným z hlavných cieľov ich ochrany. Základným predpokladom uvedomelej ochrany pamiatok je nielen ich poznanie, ale najmä pochopenie ich hodnoty a pochopenie našej povinnosti túto hodnotu zachovať a odovzdať nasledujúcim generáciám.

Národné kultúrne pamiatky sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčastí hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo, preto ochrana jeho vybranej súčasti - pamiatok - by mala byť samozrejmosťou. Právny rámec pre ochranu pamiatok vytvára zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a jeho vykonávajúca vyhláška."

Zdroj: www.pamiatky.sk; www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=5&Okres=37&Obec=1118&KatastralneUzemie=1497&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=KA%C5%A0TIE%C4%BD&CUZText=&SearchButton=H%C4%BEada%C5%A5; www.pluska.sk/soubiznis/franklinovci-z-turca.html; www.justh.sk/necpaly; www.necpaly.sk; www.cs.wikipedia.org/wiki/Necpaly; www.slovaktip.sk/destinacie/Justhovsky-kastiel-v-Necpaloch?oid=7001; www.toulkypocechach.com/necpaly2.php; www.slovenskehrady.sk

Fotografie:súkromný archív autora; www.necpaly.sk; www.wikipedia.com; www.necpaly.justh.sk

Martin Špaček

Martin Špaček

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mám ešte málo rokov na to, aby sa z môjho optimizmu stal pesimizmus. A dosť na to, aby som vedel, že sa tak asi stane. Povolaním pôvodne učiteľ, aktuálne úradník. Mojou srdcovou záležitosťou, koníčkom a niekedy aj čiernou morou je volejbal, ktorý som hrával i trénoval. A (dočasne) opustil. Odpusť! Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu