Goethe a iné príbehy

Autor: Martin Špaček | 10.11.2015 o 14:13 | (upravené 15.12.2015 o 15:29) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  354x

Prvý novembrový víkend láme v Nemecku teplotné rekordy. A tak si zasa ja, na revanš, lámem hlavu nad svojim nedeľným programom mimo domova. Múzeí, zámkov a hradov mám už totiž za posledné dva mesiace pobytu v zahraničí plné zuby.

Z Wolfsburgu, mesta obkoleseného rozsiahlymi listnatými lesmi a posadeného len do nepatrne zvlnenej roviny, hľadám na mape najbližší útvar, ktorý by sa dal označiť ako kopec. Nemám tatranské nároky, za nimi by som musel precestovať celé Nemecko a na to chuť nie je. Ale asi 80 kilometrov na juh mi padne do oka Národný park a Chránená krajinná oblasť Harz. Za pomoci takmer vždy spoľahlivého gúgľa začnem šúpať kôru neznámeho objavu, aby som sa dostal k vytúženej odmene. Chvíľku to trvá, no nakoniec ponuka prevýši dopyt a v záplave turistických tipov pre rovnomenné pohorie s najvyšším vrchom Brocken (1141 m n.m.) nemôžem nekliknúť na odkaz „Thale“. Vyzerá to tak, že by to mohol byť turistický ťahák podobný tomu nášmu nízkotatranskému. Po pár klikoch je môj turistický itinerár hotový. Sadám si do auta s plnou poľnou vhodnou skôr na školský výlet a nie serióznu expedíciu (prišiplášť, voda, keksík a jablko). Slečna v navigácií dostáva odo mňa všetky potrebné údaje, len jej tradične zakážem diaľnice, a štartujem plnou parou vpred. Navigačný cieľ je parkovisko na vrchu Roβtrappe (403 m n.m.), na ktorý vedie sedačková lanovka z mestečka Thale ležiaceho priamo pod ním. Po pol hodine príjemnej cesty krajinou, ktorá ničím nepripomína prípravu prírody na zimu, sa pohorie Harz pomaly zdvíha z horizontu a po hodine už manévrujem na bezplatnom parkovisku pri neveľkom horskom hoteli. Vrhám sa k prvej orientačnej tabuli, ktorá ponúka naozaj široké spektrum jednoduchej ale aj náročnej turistiky, športovania s náradím či bez neho, ale aj dnes tak cool lákavého ničnerobenia. Ničnerobenie pri dobrej káve na štýlovej terase horského hotela, ktorý pripomína predvojnové roky, odkladám priebežne na fajront. Moje dnešné predsavzatia majú predsa len vyšší motív. Napokon, je si z čoho vyberať. V ponuke je takmer sto kilometrov značkovaných turistických, krosových, bežeckých ale aj cyklistických tratí rôznej náročnosti. Moje nenapraviteľné ego sa rozhoduje pre 14-kilometrový okruh pre pokročilých. Čierna značka ma rýchlo vedie do hlbokého borovicového lesa. Čo je spočiatku vlhké, o chvíľu je mokré, čo mokré, to o chvíľu premočené. Po troch kilometroch, hoci preskakujem kaluže ako junák z hôr, mám blato nad členky a voda pomaly začína studeno štekliť v topánkach. November nie je september, príroda totiž v porovnaní so mnou nezabudla, že tu už dva mesiace pravidelne prší. Dočvachtám sa k peknej prírodnej vyhliadke s lavičkou na skalnej vyvýšenine, mokré nohy povzbudím suchým keksíkom a nepočúvam svoj vnútorný hlas, ktorý presvedčivo velí pokračovať. Vraciam sa späť do základného tábora na parkovisko. Po tej istej trase, tá istá detvianska choreografia, blato je už pod kolenami a voda nad členky. Po krátkom štúdiu veľkej mapy je plán B na svete. Sedačková lanovka, ktorá sa ponáša na tú našu na bratislavskej Snežienke, ma priblíži do sveta poznávacieho zemepisu v mestečku Thale. Kupujem si obojsmerný lístok za štyri eurá a frčím pomaly nadol. Lanovka je plne obsadená, nahor aj nadol prúdia deti s rodičmi, dôchodcovia so svojimi yorkširákmi, ružolíce páriky, bežkyne a bežci, cyklisti s bicyklami zavesenými na ráme sedačiek. Výhľad do údolia i do celého chotára je aj pre výbornú viditeľnosť úžasný. Na pravej strane sa otvorí doteraz ukrytý pohľad na omnoho modernejšiu kabínkovú lanovku, ktorá turistov a návštevníkov transportuje na priľahlý, rovnako strmý vrch s príznačným menom Hexentanzplatz (454 m n.m.), čo v preklade značí miesto, kde tancujú čarodejnice.

Po prílete ma víta areál, v ktorom si nepochybne nájde program každý návštevník v každom ročnom období. Ani tu nechýba komplexný informačný servis v podobe rôznych máp, tabúľ, značiek. Je tu vybudované veľké zážitkové čarodejnícke ihrisko pre deti, rozsiahla lanová dráha v stromoch nad malým bublajúcim potokom, kúsok vyššie nové termálne kúpalisko, na ktorom si užíva víkend pri drinku a novembrovom pobláznenom slnku početná skupina návštevníkov v kúpacích plášťoch. Nechýba reštaurácia, ani obľúbený curry wurst na stojáka. Prejdem si neďaleký pekný park, ktorý tu pre zvyšujúci sa prílev berlínskej smotánky v 19.storočí navrhol na anglický spôsob hlavný záhradník slávneho zámku Sanssouci. Na múzeum DDR a hutníctva som ešte vnútorne nedozrel, hoci mesto na ne odkazuje na početných informačných tabuliach. Vraciam sa príjemnou prechádzkou naspäť k lanovke československej výroby a o 15 minút jazdy do strmého kopca stojím znova na hornom parkovisku pred veľkou mapou.

Húfy popri mne prechádzajúcich turistov sa uberajú jedným smerom. Počúvnem tento inštinkt, ktorým sa nerozhodný rozhodujem pri kúpe sladoledu v Chorvátsku, keď si neviem vybrať z troch zmrzlinární tú najlepšiu, a zaradím sa do prúdu. Značka na strome mi napovie, že smerujem na skalné vyhliadky na vrchu Roβtrappe nad stržou ponad riečku Bode. Príroda všade naokolo je neobvykle očarujúca. Začína mi byť jasné, prečo je toto miesto opradené mnohými legendami a povesťami, a prečo sem chodili čerpať silu a hľadať inšpiráciu takí velikáni nemeckej literatúry ako Johann Wolfgang von Goethe alebo Heinrich Heine. Dole v úzkej doline hučí voda, ktorá sa tu ako ten najtrpezlivejší sochár zarezáva do skál už tisíce rokov, hoci najznámejšia povesť o zrode tohto rozprávkového miesta tvrdí niečo úplne iné. Za všetko totiž môže princezná Brunhilda, o ktorú sa všemožne usiloval akýsi bájny český kráľ, zlý obor Bodo. Raz pred ním unikala cvalom na koni a v úzkosti a strachu bola nútená preskočiť prielom nad riekou. Ako dôkaz sa na vrchu Roβtrappe zachoval odtlačok podkovy jej koňa. Pri tomto skoku stratila princezná svoju zlatú korunku, tá spadla do hlbokej tajomnej tône. Obor Bodo ju chcel nasledovať, ale skok sa mu nepodaril a zrútil sa do priepasti. Od tej doby nesie riečka meno ozruty, ktorá tu premenená na divokého psa stále hľadá princezninu stratenú korunku. Pozorujem blízke okolie, či sa chlop náhodou neobjaví, fotím, obdivujem a zapisujem navždy do spomienok. Vychádzka z parkoviska popri hoteli a ďalej krátkym úsekom cez lesík až po poslednú šiestu či siedmu vyhliadkovú plošinu, ktoré sú všetky vzorne zabezpečené, trvá tam aj späť, i so všetkými romantickými, občerstvovacími či nebodaj urologickými prestávkami, maximálne hodinu.

Konečne sa posadím na terase hotela, objednám si kapučínko a sledujem pohyb kabíniek lanovky vezúcich turistov na protiľahlé návršie Hexentanzplanz. Na ďalšie miesto spojené so strašidelnou legendou o bosorkách, ktoré sa tu stretávali a privádzali na vrch nové dušičky na ich prvé stretnutie s diablom. Dnes sem ľudia smerujú do hotelu postaveného ešte v polovici 19.storočia, na vychádzky, turistiku, do viac ako dvestoročnej zoologickej záhrady, či za kultúrou do horského divadla založeného v roku 1903, v ktorom svojho času pravidelne a rád vystupoval aj východonemecký Winnetou Gojko Mitić. Na to všetko by som potreboval ešte aspoň jedeň deň, ktorý ale nemám. Ozýva sa aj voda v mojich topánkach z dopoludňajšieho pokusu o plnohodnotnú turistiku. Ale tento veľký okruh raz určite ešte v budúcnosti dám. Sľubujem sám sebe a dúfam, že všetko vyjde minimálne tak dobre ako dnes. Počasie je totiž v rozprávkovom pohorí Harz známe svojimi vrtochmi, dažďom a hmlou. Ako sám veľký nemecký básnik napísal: „Viele Steine, müde Beine, Aussicht keine, Heinrich Heine.“ (Mnoho skál, unavené nohy, výhľad žiadny, Heinrich Heine – voľný preklad autora). To sa dnes ale nepotvrdilo a užil som si kusisko krásnej drsnej prírody i rozprávkovej atmosféry.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?